Kostol sv. Kataríny – Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1443 – 1491. Má jednu loď zaklenutú hviezdicovou klenbou. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky. Sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a význačných mešťanov. Slovenským sa tento kostol nazýva od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

Kalvária – Komplex sakrálnych stavieb citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu. Základný kameň pre stavbu Kalvárie bol položený 14.9.1744 a presne o sedem rokov 17.9.1751 bola stavba dokončená. Stavba bola začatá z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Celý komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým programom zastavení krížovej cesty.

Nový zámok – Už pri príchode do Banskej Štiavnice upúta návštevníkov jedna z najkrajších dominánt mesta Nový zámok. Biela renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg (Dievčenský vrch) bola postavená v r.1564-1571. Jej úlohou bolo chrániť mesto pred možným vpádom Turkov. Pevnosť prešla prestavbou, ale dodnes sa nám zachovala ako šesťpodlažná stavba so štyrmi nárožnými baštami a strieľňami. Nový zámok má fortifikačný charakter. Pomenovanie Panenský alebo Dievčenský zámok je novšieho pôvodu a odvodzuje sa od názvu kopca, na ktorom je zámok postavený. Nový zámok slúžil aj neskôr ako pozorovateľňa.

Kostol nanebovzatia Panny Márie – Pôvodne trojloďová románska bazilika z 30.rokov 13.storočia prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 – 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Nemeckým sa nazýval preto, že sa v ňom kázalo po nemecky.

Evanjelický kostol – Kostol postavil v r. 1794 – 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Tallhera. Nemá vežu, nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Kostol stavali podľa tolerančného patentu cisára Jozefa II. z roku 1781 o stavbe protestantských chrámov.

Klopačka – Je to dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.

Starý zámok – Začiatkom 13.storočia bola postavená na výbežku vrchu Paradajz trojloďová románska bazilika. V 15.storočí bol tento kostol Panny Márie aj s priľahlým cintorínom obohnaný múrom. V 40.rokoch 16.stor.bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná a tak vzniklo nádvorie hradu. Nasledovalo spevnenie obvodových múrov tým, že priestor medzi opernými piliermi bol vyplnený murivom. Kaplnka sv. Michala je ďalšou stavbou v komplexe Starého zámku. Táto románska rotundová budova sa skladá z dvoch častí, z nadzemnej a podzemnej. Nadzemná časť-karnárium- odtiaľ pochovávali telá zomrelých. Podzemná časť-ossarium- miesto, kam odkladali kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Zvyšky fresiek v kaplnke sú zo 14.stor. Bašta nazývaná "Himmelreich" zo 14.stor. bola používaná ako väzenie a mučiareň.

Námestie sv. Trojice – Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Domy po stranách námestia sú honosné meštianske paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr prestavaný. Autorom súsošia je sochár Dionýz Stanetti. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky siedmich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

História Banskej Štiavnice

Mesto Banská Štiavnica bolo jedno z najvýznamnejších stredísk na svete. S banskou činnosťou je spojený vznik, rozvoj i najväčšia sláva tohto mesta. Prvý písomný údaj viažuci sa k Banskej Štiavnici pochádza z roku 1156. V roku 1217 sa spomína osada Baňa. Už v tomto období existoval farský kostol Panny Márie na mieste dnešného Starého zámku a dominikánsky kostol (nemecký kostol).
Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou mestskou pečaťou v Európe, na ktorej sú banícke insignie. Banská Štiavnica mala svoj erb už v 13. storočí; patrí teda medzi naše mestá s najstaršími erbami. V pôvodnom erbe bol hradný múr s cimburím a pracovné nástroje baníckeho obyvateľstva - motyka, kopáč a dve kladivá. Kamenný erb z roku 1681, ktorý sa zachoval na budove Klopačky, je znakom baníckej bratskej pokladnice. Znázorňuje motívy baníckych a hutníckych nástrojov s jašteričkami. Podľa povesti symbolizujú objavenie miestneho rudného bohatstva.
V priebehu 16. storočia sa v banskoštiavnickom rudnom revíre vyťažilo vyše 300000(!) kilogramov striebra. Už v roku 1627 tu bol v Hornej Biber štôlni prvý raz na svete použitý pušný prach na mierové účely.
V roku 1782 dosiahol počet obyvateľov Banskej Štiavnice 24 tisíc, čo znamená, že Štiavnica bola po Pešti a Prešporku tretím najväčším mestom Uhorska.
Osemnáste storočie bolo obdobím slovenskej banskej techniky. Bolo to obdobie Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola Hella - vynikajúcich technikov a konštruktérov, Samuela Mikovíniho - profesora, geodeta, kartografa a matematika. V banskoštiavnickom rudnom revíre vznikol jedinečný vodohospodársky systém pozostávajúci z vyše 40 umelých vodných nádrží - tajchov. Využívajúc lacnú vodnú energiu z týchto nádrží, vznikali najefektívnejšie banské vodné čerpadlá: vodostĺpcové, vahadlové a vzdušné. Roku 1782 sa začala raziť Voznická dedičná štôlňa slúžiaca k odvodňovaniu baní celého revíru. So svojou dĺžkou 16,5km je dodnes najdlhšou banskou štôlňou na svete. Razili ju do roku 1878, teda 96 rokov.
Osobitnú kapitolu v dejinách mesta tvorí obdobie tureckých vpádov v 16. storočí. Turkov lákali bohaté banské mestá. Do Banskej Štiavnice sa však nikdy nedostali. Taliansky inžinier Ferrabosco vypracoval plán obrany mesta. Farský kostol prestavali na pevnosť - Starý zámok. Príchodové cesty uzavreli bránami: Svätoantonskou, Belianskou, Cilingerskou, bránou pri Kammerhofe a jedinou doteraz zachovanou - Piargskou bránou. Juhozápadne od mesta postavili druhú pevnosť - Nový zámok nazývaný tiež panenský, ktorý je jednou z najpôsobivejších stavieb, vtláčajúci mestu jedinečný charakter. Obe pevnosti sa zachovali v takmer nezmenenej podobe.
Mimoriadna spätosť historického mesta s okolitou prírodou spôsobuje neprestajne premeny jeho vzhľadu v jednotlivých ročných obdobiach. Množstvo zelene vnútri mesta dáva historickej zástavbe, voľne rozloženej na členitom teréne osobitý rámec, ktorý v každom ročnom období mení svoju tvárnosť. V pomerne neskorom jarnom období sa ozdobí záplavou kvetov, v lete sa premení na sýtu bujnú zeleň a v jeseni na bohatú paletu pestrých farieb. V zime, ktorá tu v drsnom prostredí vládne pomerne dlho, vytvorí sneh rozprávkovú náladu, tak ako v máloktorom inom meste Slovenska.




návrat