4. OKTÓBER - DEŇ SV. FRANTIŠKA ASSISKÉHO

4. október je deň ako každý, samozrejme, pokiaľ nie je nedeľa. Ľudia sa ponáhľajú do práce, deti do školy, na ulici prevláda čulý ruch, teda celkom obyčajný deň. Len dve školy v Banskej Štiavnici nezačali vyučovanie ako obyčajne. Základná škola sv. Františka Assiského a Gymnázium sv. Františka Assiského. V oboch školách vládla sviatočná nálada, pretože bol sviatok sv. Františka Assiského, patróna našich škôl.
Prvým bodom našich osláv bola slávnostná svätá omša v kostole Nanebovzatia Panny Márie. Po svätej omši sme všetci odkráčali do telocvične, kde bola slávnostná akadémia. Ľahko sa povie slávnostná akadémia, keď v nej nemusíte účinkovať. Radšej vám priblížim to, čo sa pred ňou odohrávalo.

Všetkým je asi známe, že tento školský rok sme dostali študentské preukazy, ktoré sme mali odovzdať na záujmovú činnosť profesorovi, ktorý bude krúžok viesť. Našlo sa niekoľko odvážlivcov, ktorí svoj preukaz odovzdali pani prof. Maňkovej, ktorá vedie redakčno-recitačný krúžok. Nikto však netušil, čo ho čaká. Pani prof. nám jedného pekného dňa odovzdala texty a s odzbrojujúcim úsmevom oznámila, že na budúci týždeň ho máme vedieť naspamäť a potom nacvičíme prednes. Všetkým nám vyrazilo dych. Nikto sa neodvážil oponovať, a tak sme sa učili a dokonca dvakrát aj skúšali, ako sa hovorí „naostro”. Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, tak to bolo aj s nami. Tri dni pred slávnosťou nám „vypadla” recitátorka. Pani profesorka preriekla „moje nervy” a o päť minút už mala druhú. Po takomto strese sa mohla akadémia začať.

Nikto z nás ani netušil , že literárne pásmo pôjde ako prvé. Keď som to zistila, ruky sa mi začali potiť a mysľou mi prebehli slová piesní z kostola a vety z mojej prózy.

Keď som sa poobzerala po ostatných dievčatách, zistila som, že najväčšiu trému som mala asi ja. Monika Belicová si za svoju suverénnosť zaslúžila medailu. Ale nebola jediná. S veľkým obdivom som sledovala úvodnú báseň, ktorú predniesla Pavla Solivarská z 2.G a hlavne suverénne moderovanie programu, ktoré na výbornú zvládli
Mária Kremlová z 1.G a Vlado Čabák z 3.G. Možno aj ich vystúpenie mi dodalo silu a celkom v pohode sme odrecitovali texty, ktoré boli dopĺňané vhodnými piesňami a skladbami. Jana Petrželová zo 4.G, Petra Solivarská z 3.G a Kristína Čabáková z 2.G veru o žiadnej tréme hovoriť nemôžu. Majú už skúsenosti z verejných vystúpení a bolo to aj poznať. Po literárnom pásme vystúpili prváčikovia, ktorí mali spievanú báseň zo života spisovateľa.

Naozaj boli veľmi milí. Ani na jednej školskej slávnosti nechýbal spevokol „Zborík“ pod vedením Mgr. Chovanovej a Mgr. Mešťanovej. Na záver svoje umenie predviedli klaviristky Veronika Cániková a Danka Halajová a gitarista Jozef Sivák. Ale toto ešte nebol koniec našej slávnosti, pretože záverečný príhovor mal otec Dominik Tóth. Týmto sa naša malá oslava veľkého človeka skončila a my sme sa rozbehli domov.

Veronika

OBSAH