DESAŤ MESIACOV V USA OR 100 % TRUE AMERICAN STORY

Už od malička som sa zaujímala o jazyky a mojím veľkým snom bolo štúdium v zahraničí. Táto možnosť sa mi naskytla, keď mi v škole povedali o Global Outreach, organizácii, ktorá umožňuje študentom stredných škôl jednoročné štúdium v USA.
Neváhala som a hneď som vypracovala prihlášku, ktorá pozostávala z eseje, vyplnenia dotazníka a odporúčaní od niekoľkých učiteľov. O pár týždňov mi prišla pozvánka na konkurz v Bratislave alebo v Košiciach. Konkurz, ktorý som absolvovala v Bratislave, pozostával z pohovoru, v ktorom zistili moju znalosť angličtiny, moje záľuby a hlavne
dôvody, prečo som sa rozhodla pre toto štúdium. Dostala som sa do užšieho výberu a moja prihláška bola zaslaná do USA , kde si ma vybrala Xavier High School v Appletone. Bola som veľmi šťastná a ako prvé som hneď otvorila mapu, aby som zistila, kde sa
toto mesto asi nachádza. Cez prázdniny som ešte absolvovala letný Summer camp, kde sa stretávajú absolventi tohto programu s novými študentami a delia sa s nimi o svoje zážitky a pocity. Prišiel 11. september a môj sen sa začal plniť. Spolu s rodičmi a kamarátkou, ktorú tiež vybrali, som stála na letisku vo Viedni a netrpezlivo čakala na ten okamih, kedy nastúpim do lietadla. Cesta trvala 14 hodín a letela som cez Paríž, Cincinnati a stadiaľ do Appletonu (Wisconsin, 70 tisíc obyvateľov), kde ma už vítala moja host family.

Prvé dni v novej krajine boli veľmi ťažké. Kvôli veľkému časovému posunu som bývala veľmi často unavená. Aj v škole som vymeškala prvé dva týždne a kvôli rozdielnemu školskému systému som mala čo doháňať. Moja americká rodina bola veľmi milá a brala ma ako člena rodiny. Moji rodičia nerobili žiadne rozdiely medzi mnou a ich troma deťmi. Dve z nich už boli odrastené a bývali v iných štátoch, takže som sa s nimi stretla len niekoľkokrát do roka. Ich najmladšia dcéra Kate mala 16 rokov,takže sme spolu chodili aj do toho istého ročníka. Rodina kvôli mne naplánovala množstvo výletov, aby som za ten rok stihla vidieť čo najviac. Dokonca som bola aj v New Yorku, čomu ešte stále nemôžem uveriť.

Čo sa týka školy, tak študenti majú možnosť voliť si predmety s tým, že splnia predpísaný kredit, ktorý musia vyplniť v určitej oblasti štúdia. Ja som si zvolila English 10 (písanie esejí, čítanie americkej a anglickej literatúry ako Shakespeare,...),Honors English 9 (mytológia, gramatika, slovná zásoba...), chémiu, nemčinu, americkú históriu, telesnú, spevokol (najťažší predmet), výtvarnú a rečníctvo. Celý školský rok je rozdelený na dva semestre a každý semester na dva termy. Predmet má buď jeden alebo pol kreditu a podľa toho treba predmet absolvovať deväť, alebo 18 týždňov. Celý semester má žiak ten istý rozvrh, t.j. štyri hodiny do dňa a vyučovanie trvá od 7:40 do 15:00. Na konci terma je záverečný test z každého predmetu a vysvedčenie sa zasiela domov poštou. V Amerike funguje bodový systém, kde každý žiak môže získať rovnaký počet bodov za testy, malé previerky, domáce úlohy, eseje, či účasť v diskusiách. Veľmi sa mi páčilo , že každá hodina bola 90 minútová a vďaka tomuto množstvu času bola výučba veľmi zaujímavá a rôznorodá. Učitelia dávali priestor na rôzne projekty, diskusie, využívanie videa, počítačov na rôzne výskumy. Škola bola vynikajúco vybavená. Mala obrovskú knižnicu, prístup k počítačom, obrovskú telocvičňu, niekoľko ihrísk, obrovské divadlo, laboratóriá atď. Na konci štvrtého ročníka nemajú žiaci maturitu ako my, ale o ich štúdiu na vysokej škole rozhodne test ACT alebo SAT, ktoré otestujú žiaka zo znalosti angličtiny, matematiky a všeobecného rozhľadu. Dôraz sa kladie aj na mimoškolskú činnosť a aktivitu. Množstvo spolužiakov sa ma pýtalo, či to v Amerike počas zápasov a rôznych podujatiach vyzerá tak ako vo filmoch. A je to naozaj pravda, napr. na každom basketbalovom zápase bolo okolo dvetisíc ľudí, roztlieskavačky, školské tanečné skupiny školská kapela, ktorá vo svojom repertoári nikdy nevynechala americkú hymnu. V škole boli okrem mňa aj iní zahraniční študenti, a to z Nemecka, Poľska, Litvy, Afriky. Práve medzi nami vznikli najlepšie priateľstvá, lebo každý jeden vedel ako sa ten druhý cíti, aké problémy musí prekonať. Kamarátov som si našla však aj medzi americkými študentami. Tí boli veľmi milí a vždy mali množstvo otázok ohľadom Slovenska. Väčšina ani nevedela, kde sa Slovensko nachádza, keďže predmety sú voliteľné a mnohí žiaci nemajú vo svojom rozvrhu geografiu, no v predmetoch, ktoré si volia, sa naozaj dobre vyznajú.

Medzi najobľúbenejšie školské akcie patrí Homecoming. V tomto týždni škola usporadúva sprievod, ktorý ide cez celé mesto a počas vyučovania prebiehajú rôzne súťaže a akcie. Celá slávnosť je zakončená plesom v sobotu večer. No každý študent sa najviac teší na prom, záverečný ples pre tretiakov a štvrtákov, ktorý sa koná v máji. Americký životný štýl a kultúra sa od európskej veľmi líši. Mnohé sviatky sa tam slávia úplne odlišne. Príkladom je i sviatok Všetkých svätých a Dušičiek. Kým my oslávime tieto novembrové dni svätou omšou a návštevou cintorína, v Amerike ešte doznieva Halloween. Tento sa koná 31. októbra. Všetky deti, ale aj starší sa preoblečú do masiek rôznych príšer, strašidiel, duchov, či upírov a takto putujú od domu k domu so slovami „trick and treat“ a ako odmenu dostanú štedrú nádielku sladkostí.

Jedným z najväčších sviatkov je Thanks-giving-Vďakyvzdanie. Vtedy sa zíde celá rodina a spolu si všetci pochutnávajú na pečenom moriakovi, pečených zemiakoch a tradičnom tekvicovom koláči. Čo sa týka Vianoc a Veľkej noci, tak Američania kladú väčší dôraz na materiálnu stránku, než tú duchovnú. Darčeky nenosí mal Ježiško, ale Santa Claus, ktorý vkĺzne v noci z 24. na 25.decembra so svojím plným vrecom cez komín. Na rozbaľovanie darov si musia Američania počkať až do rána. Tento deň sa nazýva Boxing Day. Tradičnú vianočnú večeru nemajú. Každý si navarí podľa chuti a nesmú chýbať ani obľúbené hamburgery, chipsy a aj hot-dogy. Vianočného Santu na Veľkú noc vystrieda zajac, ktorý odmení všetky deti košíkom plných sladkých dobrôt a rôznych darov.

V Amerike je životný štýl úplne iný. Oproti nášmu je oveľa pohodlnejší. Všade sa odvezú autom. Ani len do obchodu, ktorý sa nachádza najviac 5 minút od domu, sa nejde peši. Mnoho vecí sa dá vybaviť aj bez vystúpenia z auta, stačí len otvoriť okno a nadiktovať obedňajšie menu do mikrofónu, alebo vystrčiť ruku a poslať list, vybrať peniaze z automatu. A ani nákup si zákazníci nemusia sami naložiť. Častokrát sa mi stávalo, že som bola jediným človekom, ktorý kráčal po ulici peši.

Veľkou záľubou každého pravého Američana sú nákupy. Vôbec im nerobí problém vstať aj o tretej ráno, aby už o štvrtej stáli v dlhánskom rade pred obchodom, ktorý práve ponúka vynikajúce zľavy. Niektorí sa dokážu aj pobiť o posledný kus alebo o predbehnuté miesto v rade. Možno sa nám zdajú niektoré spôsoby v Spojených štátoch trochu zvláštne, ale veď sa hovorí, že iný kraj, iný mrav. Desať mesiacov, ktoré som strávila v Amerike vôbec neľutujem. Bola to vynikajúca skúsenosť. Tento pobyt mi umožnil zlepšiť sa v jazyku, byť samostatnejšou a zodpovednejšou. Tento rok mi priniesol mnoho zážitkov, na ktoré budem ešte dlho spomínať. Ak sa niekomu naskytne takáto príležitosť ako mne, neváhajte a využite ju!!!

Petra

OBSAH